Hudobná tvorba

Vlastná tvorba 2009 - dodnes
	CD „A Week in the Land of Weird Creatures“ (Týždeň v krajine zvláštnych tvorov) CD sa od októbra 2023 nahráva a malo by byť hotové začiatkom roka 2025. Cena: 15,00 €
	CD „Bez Boha na svete?“ (2015) Cena: 11,00 €
	Ako neminúť cieľ (2014) Úvodná skladba bratislavských Misijných dní 2014
	Song4 (2013) Použité nástroje: samplér, prerobený KORG M1, virtuálny analógový syntezátor, simulátor úderových nástrojov, elektrická gitara
Ukážky vlastnej tvorby 1996 - 2009
	CD „Šašo“ (1997)
	Tak trochu stredoveký motív
	Scénická hudba - záver
	Scénická hudba - záver z pantomimickej scénky
	„Hostina“ z môjho staršieho CD „Šašo“
	Úryvok zo skladby „Vojna“ z môjho staršieho CD „Šašo“
	„Vlci“
	Hymna (na motívy jednej rockovej skladby) pre môjho bývalého spolužiaka - gitaristu Martina Koledu
	Organovka
	Jazzová skladba
	„Kukučka“
	Experimentálna 5/8 skladba, ktorá sa premení na scénickú skladbu
	Experimentálna improvizácia
	Experimentálna skladba
	Optimistická skladba
	Ča-ča
	Samba
	Experimentálna skladba (sú v nej použité zvuky z môjho zásuvného modulu v KORG M1 - počítačom vymodelovaný zvuk basgitary, klavír, bicie)
	„Valčík pre Andreu“ - nefalšovaný 3/4 takt
	Skladba zo zvukov môjho zásuvného modulu v KORG M1 a virtuálneho analógového syntezátora
	Starší pokus na motívy skladby „Polepšovňa v hlave“ od V.Patejdla - syntezátor Yamaha, požičaný na pár dní
	Staršia radostná pesnička - el.gitara
	Prevzatá skladba „Budem spievať...“, vlastný aranžmán - el.gitara, sopránová zobcová flauta, priečna flauta, altová zobcová flauta, paličky
	„Na 100 percent“ - vlastná skladba s vlastným textom - KORG M1, el.gitara, spev

Môj názor na hudbu

Hudbu chápem ako komunikačný prostriedok - podobne ako reč. To, čo človek nevie povedať slovami - buď sa to nedá alebo to nevie - môže povedať hudbou. Myslím si však, že je jeden zásadný rozdiel medzi hudbou a rečou - reč sa treba naučiť a teda schopnosť rozumieť a rozprávať danou rečou je podmienená naučením sa tejto reči. Myslím si, že hudbu sa človek učiť nemusí, schopnosť porozumieť hudbe je v ňom bez ohľadu na to, či sa to učil alebo nie. Zároveň si myslím, že tak ako každý človek dokáže prirodzene rozumieť hudbe, dokáže ju aj vytvárať. Samozrejme na hudobný nástroj sa treba naučiť hrať - osvojiť si ho do tej miery, aby človek dokázal vytvoriť zvuky, ktoré následným počúvaním skúsi porozumieť a takýmto skúšaním sa človek dokáže naučiť rozprávať hudbou. Naučí sa tak ovládať nástroj tak, aby ním vyjadril to, čo ním práve chce vyjadriť.

Vynárajú sa tu potom otázky, aké poslanie tu majú hudobné školy a prečo sa kladie toľký dôraz na zachovávanie predpísanej formy a hudobnej tradície. Myslím si, že hudobná škola by mala v človeku vypestovať v prvom rade lásku k hudbe a pochopiť jej poslanie. Mala by povzbudiť človeka k tomu, aby skúšal hudobným nástrojom vyjadrovať svoje myšlienky a pocity a práve toto by sa malo vo veľkej miere na hodinách trénovať. No a nakoniec by mala dať človeku návod na používanie hudobného nástroja a síce do tej miery, aby mohol byť nástroj použitý na spomenuté vyjadrovanie sa. Učením techniky hrania nesmie škola v človeku potlačiť alebo zničiť radosť z hrania a schopnosť hrať prirodzene. Žiaľ, drvivá väčšina hudobných škôl ide úplne iným smerom, výsledkom čoho je fakt, že len mizivé percento absolventov bude používať hudbu na vyjadrovanie myšlienok alebo pocitov a komunikáciu so svojim okolím. Alarmujúci je tiež fakt, že len málokto sa dnes hudbou vyjadruje, avšak počúvajú ju všetci. Zaužívalo sa, že hudba patrí do rúk len tým, ktorí ju majú robiť za peniaze, teda buď profesionálnym študovaným hudobníkom alebo tým, ktorí majú hudbou získať obdiv či slávu a z toho peniaze. Preto si myslím, že klasický spôsob výučby v hudobných školách je pre takéto využitie hudby skôr deštruktívny a podobne je deštruktívne aj podporovanie slávy a verejného obdivu hudobníkov, ktorí vedia hrať dobre.

Ak by výtvarné školy fungovali na rovnakom princípe ako väčšina hudobných škôl, dnešní výtvarníci by nerobili nič iné okrem neustáleho obkresľovania výtvarných diel slávnych maliarov.

Druhým problémom je vynález reprodukovanej hudby, ktorý vedie väčšinu ľudí k hudobnej pasivite.

Myslím si, že hudba by sa dala a mala používať v každodennom živote na vzájomnú komunikáciu a na vyjadrovanie prežívaných vecí. Napríklad sa večer stretnúť a spoločne si zamuzicírovať a to bez prílišných dôrazov na formu či tradíciu. Mal by takto vzniknúť súčasný folklór, ktorý by pramenil z úprimnosti a z javov, ktoré nás obklopujú tu a teraz (t.j. nespievali by sme o tom, že sme dnes žali trávičku, keď ju už vôbec nežneme). Zároveň si myslím, že by mala takáto hudobná reč nadobudnúť určitú formu, avšak danú konkrétnymi ľuďmi. Ak by zo spoločnej hudby bola len snaha bezforemne improvizovať, bolo by to ako by sa ľudia rozprávali tak, že by každý len nezrozumiteľne bľabotal sám pre seba.

O hudbe si tiež myslím, že má na človeka väčší vplyv, než si pripúšťame. Vie veľmi účinne zmeniť náladu, uvoľňovať vnútorné napätie (aj agresivitou), odvrátiť tok myšlienok od hlbín k povrchnému vnímaniu vecí, alebo naopak, vie uviesť myseľ do stavu tranzu či možno hypnózy... Dokáže spájať alebo naopak rozdeľovať ľudí. Dokáže otvárať ľudí voči druhým, aj ľudí uzatvárať do seba. Dokáže človeku nebadane podsúvať názory a presvedčenie alebo mu ich brať. Preto by sa mala používať s veľkým uvážením a nie sa ňou bezmyšlienkovito obklopovať.